Příspěvek Petera Mészárose na konferenci „Sociálně vyloučení a sociální ekonomika". Konference s mezinárodní účastí organizovaná v rámci CIP EQUAL a nadnárodních partnerství From Estern to Western Europe a Social Enterprise, Praha, 11. a 12. října 2007. Úvod - Prv než budeme hovoriť o sociálnom podnikaní, teda podnikaní s prívlastkom, pokúsime sa zamyslieť nad tým, čo podnikanie vlastne je. Pomôžeme si pritom dvoma známymi definíciami – definíciou podnikania uvedenou v Obchodnom zákonníku ČR a definíciou podľa Schumpetera.

Po tom ako sa zamyslíme nad konceptom podnikania v jeho širších súvislostiach, súvislostiach presahujúcich definíciu Obchodného zákonníka, budeme sa zaoberať jednou z jeho viacerých možných foriem, konkrétne podnikaním sociálnym. To sa budeme snažiť zadefinovať a vysvetliť jeho podstatu na príklade jeho základných atribútov.

Čo je podnikanie

Podľa Obchodného zákonníka Českej republiky je podnikanie „soustavná činnost prováděná samostatně podnikatelem vlastním jménem a na vlastní odpovědnost za účelem dosažení zisku.“ Na druhej strane podľa Schumpetera možno o podnikaní hovoriť ako o „inovatívnom zámere, pri ktorého realizácii nesú realizátori významné ekonomické riziko“. Oba koncepty možno považovať za platné; vzájomne sa nevylučujú, pričom definícia Schumpetera je konceptuálne širšia ako definícia, ktorú ponúka český Obchodný zákonník.

Podnikanie vo svojom širšom chápaní možno odvodiť tak od slova „podnikať“ ako i od slova „podniknúť“. Podnikaním tak možno na jednej strane chápať (zjednodušene) nákup a predaj tovarov a služieb – ide tak o aktivitu komerčnú či obchodnú – na druhej strane možno podnikaním chápať rizikovú expedíciu na Severný pól či let do vesmíru. V oboch prípadoch podnikám: podnikám v oblasti nákupu a predaja, alebo podnikám expedíciu, let do vesmíru. Let do vesmíru možno považovať za ekonomicky (finančne) rizikovú operáciu, rovnako tak i účasť na trhu – v oboch prípadoch ide o inovatívny zámer (prinášam nový výrobok alebo službu, letím do neprebádáného priestoru), pri ktorého realizácii nesiem ako realizátor významné ekonomické riziko. „Podnikatelia“ podľa Schumpetera tak môžu byť nielen podnikatelia (ako ich chápeme my) ale i podnikavci (v pozitívnom slova zmysle, pre tých, ktorým podnikavec môže navodzovať konotáciu nepoctivca). V angličine enterpreuneur = podnikateľ ale i podnikavec a enterprise = komerčný podnik, ale i podujatie (sa na niečo). Nakoniec i o lete do vesmíru hovoríme ako o nebezpečnom podniku; ten človek podniká nebezpečnú cestu – pričom realizuje inovatívny zámer, atď.

Ako je to však s naším podnikateľom/podnikavcom, ak berieme do úvahy fakt, že jeho aktivita má byť sústavná vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku, o ktorej hovorí český Obchodný zákonník? Opakovanosť činnosti a motivácia k tvorbe zisku sú u nás nespochybniteľným atribútom definície podnikania. Je tak človek podnikajúci nebezpečnú cestu skutočne podnikateľom? Podľa Schumpetera áno. Podľa Obchodného zákonníka? Posúďme sami: Povedzme, že cestovanie je životným štýlom nášho podnikavca, cestuje opakovane, sústavne. Jeho cestovanie si ďalej vyžaduje rozpočet - finančné prostriedky ako každý iný dobrodružný či bežný „podnik“. Peniaze na cestu je potrebné získať i minúť. Počas cesty je potrebné s finančnými prostriedkami hospodáriť či už pri nižšej alebo vyššej miere rizika a to podľa odvahy daného realizátora inovatívneho zámeru. Je však cieľom dobrodružného cestovateľa (či už vesmírneho alebo pozemského) dosiahnutie zisku? Nie, účelom jeho cesty nie je dosiahnutie zisku. Avšak ak svoju cestu ukončí s finančným prebytkom, ak svoje poslanie naplní tak, že mu zostane prebytok z vlastného hospodárenia, možno minimálne hovoriť o tom, že skončil „v pluse“. Ak si predstavíme, že si na svojej ceste (povedzme v prípade pešej túry naprieč Severnou Amerikou) zarábal manuálnou či intelektuálnou prácou, aby sa mu podarilo naplniť svoj cieľ, môžeme dokonca hovoriť o tom, že ak mu zostali neupotrebené/neminuté peniaze, jeho (osobné) hospodárenie skončilo so ziskom. So ziskom, ktorý síce nebol plánovaný, ale ktorý je. V takomto prípade (a v takýchto súvislostiach) však o zisku radšej hovoríme ako o prebytku z (osobného) hospodárenia (jednotlivca). Fakt, že nášmu podnikavcovi zostal prebytok je znakom jeho dobrého hospodárenia. Vylučuje Obchodný zákonník z podnikania tie obchodné spoločnosti, ktoré sa snažia „len“ o vyrovnané hospodárenie?

Ak si to zhrnieme: V osobe podnikateľa/podnikavca mám ako cestovateľ svoje poslanie, za ktorým kráčam, svoj cieľ, ktorý napĺňam. Snažím sa o vyrovnaný rozpočet, no darí sa mi hospodáriť s finančným prebytkom. Môže ísť o dôkaz toho, že hospodárim dobre. Moje potreby sú uspokojené, môj cieľ kontinuálne naplnený (darí sa mi objavovať a zaznamenávať výskyt ojedinelých druhov rastlín) dokonca „zarábam“. Podnikám úspešnú cestu. Som podnikateľ?

Čo je sociálne podnikanie

Ak si v pozícii dobrodruha predstavíme podnik, ktorému sa rovnako podarilo naplniť poslanie, na konci roka bilancuje a zisťuje, že sa mu podarilo skončiť s hospodárskym prebytkom, je to úspech. Majetkoví podielnici či akcionári majú radosť, získajú dividendy. Áno, môžeme namietať, že v prípade bežného komerčného podniku nakoniec i samotným jeho poslaním je maximalizácia zisku, ktorá sa môže rozhodnutím predstavenstva premietnuť do maximalizácie výnosu z investície konkrétneho podieľnika. Ak si však predstavíme v roli takéhoto podniku subjekt, ktorý naplnil svoje poslanie - nie maximalizácie zisku - ale maximalizácie verejno-prospešného, obecného či vzájomného úžitku a takýto podnik skončí s prebytkom z hospodárenia či so ziskom, ktorý opäť použije k posilneniu takéhoto úžitku, hovoríme o sociálnom podniku.

Sociálny podnik je podnikateľským subjektom. Sociálny podnik podniká, realizuje inovatívny zámer, pri ktorého realizácii nesie významné ekonomické riziko a snaží sa o dosiahnutie zisku, alebo aspoň vyrovnaného hospodárskeho výsledku. Dobrý hospodársky výsledok je ukazovateľom toho, že svoju podnikateľskú činnosť myslí vážne a prevádzkuje dobre.

O sociálnom podnikaní hovoríme vtedy,

ak 1) k podnikaniu pristupujeme ako k nástroju tvorby zisku, ktorý je určený k naplneniu verejno-prospešného cieľa (teda nie k jeho prerozdeleniu majetkovým podielnikom, iným slovami nie k jeho kapitalizácii, ale socializácii),

ak 2) k podnikaniu pristupujeme ako k nástroju rozvoja komunity a zlepšenia života jej členov, ktorí sa môžu cítiť z bežného života vylúčení alebo marginalizovaní, či už kvôli strate zamestnania, zdravotnému postihnutiu, kriminálnej minulosti, histórie drogovej závislosti, a z iných dôvodov. Podnikanie sa tak predstavuje v roli (možno účinného) prostriedku riešenia vybraných sociálnych problémov: problému chudoby, nezamestnanosti, vylúčenia vychádzajúceho z postihnutia, či straty pracovných návykov a kompetencií, diskriminácie, atď. Toto sa môže diať viacerými spôsobmi: spôsobom poskytovania sociálnych služieb, spôsobom integrácie hore zmienených predstaviteľov znevýhodnených skupín občanov ich zapojením do pracovného procesu a ich možnej prípravy na otvorený trh práce, atď.

ak 3) k podnikaniu pristupujeme ako k nástroju naplnenia čo i len cieľa zabezpečenia obživy vlastnej rodiny či komunity, či poskytnutia služby, ktorú inde v danej kvalite, umiestnení a druhu nenájdeme, musí však mať ne-pre-ziskový charakter.1

Sociálne podnikanie musí spĺňať tento základný atribút:

1) je orientované na riešenie otázok zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a miestneho rozvoja, pričom svojou činnosťou podporuje solidárne chovanie, sociálne začleňovanie a rast sociálneho kapitálu predovšetkým na miestnej úrovni (Hunčová 2007)2. Jeho nositeľ (sociálny podnik) poskytuje verejné alebo vzájomne prospešné služby vrátane sociálnej pomoci vylúčeným (sociálne či z trhu práce) a/alebo ľuďom, ktorí sú vylúčením ohrození s cieľom ich opätovného sociálneho začlenenia alebo s cieľom predchádzania ich sociálneho vylúčenia.

Základné atribúty sociálneho podnikania/podniku typu WISE

Ďalej sa zameriame na typ sociálneho podnikania (sociálneho podniku), ktorý sa sústreďuje na opätovné spoločenské začlenenie osôb sociálne vylúčených, marginalizovaných či znevýhodnených, či už kvôli zdravotnému postihnutiu, osobnej histórii, dlhodobej a pretrvávajúcej nezamestnanosti alebo z iných dôvodov a to prostredníctvom ich zamestnávania. Pôjde teda o sociálny podnik, tzv. Work Integration Social Enterprise (WISE), v preklade podnik, ktorý prostredníctvom zamestnávania sociálne vylúčených či znevýhodnených občanov sleduje cieľ ich spoločenskej integrácie.

Tá je dôležitá z viacerých dôvodov, spomeňme aspoň dva:
dôvod psychologický, kedy práca poskytuje človeku možnosť sebarealizácie, rastu sebadôvery, sebaúcty a viery vo vlastné sily, oživuje pocit jeho alebo jej spoločenskej potrebnosti, príslušnosti k obci či komunite, a

dôvod ekonomický, kedy zamestnanosť odbremeňuje verejné financie v zmysle šetrenia výdajov na dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, môže viesť k zníženiu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, k poklesu kriminality, atď; dokonca (na druhej strane) generuje finančné prostriedky do verejného rozpočtu či systému sociálneho zabezpečenia vo forme daní a odvodov.

K atribútom WISE sociálneho podniku ako nositeľa/vykonávateľa sociálno-podnikateľskej aktivity patria nasledovné:

2) sociálny podnik má tieto ciele:

a) ekonomický
b) sociálny
c) ekologický

Ciele b) a c) dosahuje prostredníctvom cieľa a) teda prostredníctvom udržateľnej ekonomickej aktivity. Ekonomická (podnikateľská) aktivita sa tak v sociálnom podniku stáva prostriedkom (v angličtine „vehicle“) dosiahnutia či naplnenia sociálneho a/alebo ekologického cieľa. Tieto tri ciele sú „souřadné“, nejde teda o rozdelenie na primárne ciele (b, c) a cieľ sekundárny (a). Ekonomický cieľ je rovnako dôležitý ako ciel sociálny a/alebo ekologický, ktorý je navyše prejavom medzigeneračnej solidarity.

3) u sociálneho podniku nie je dôležitá právna forma, dôležité je jeho poslanie, teda to čo robí a ako to robí (právna forma neurčuje, či ide alebo nejde o sociálny podnik). Inak povedané sociálny podnik môže mať rôzne právne formy (od družstva, cez mimovládnu neziskovú organizáciu, firmu fyzickej osoby až po obchodnú spoločnosť). Sociálny podnik však musí byť nasmerovaný na prinášanie benefitov v oblasti zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a miestneho rozvoja.

4) sociálny podnik je konkurencieschopný autonómny podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí na trhu tovarov a služieb. Svoje výrobky a/alebo služby predáva za konkurenčné ceny.

5)sociálny podnik sa nevyhýba tvorbe zisku, jeho maximalizácia však nikdy nie je jeho primárnym cieľom. Z ekonomického pohľadu tvorba zisku nakoniec vôbec nemusí byť cieľom sociálneho podniku, cieľom môže byť „iba“ vyrovnaný hospodársky výsledok, kde sa výnosy rovnajú nákladom. Takýto sociálny podnik potom nesleduje dosiahnutie zisku, ale „iba“ finančnú udržateľnosť a o prípadnom zisku hovorí ako o prebytku z hospodárenia. Ak sa sociálny podnik uchádza o zisk, tento je prevažne reinvestovaný do ďalšieho rozvoja podniku alebo miestnej komunity; podnik sa neriadi požiadavkou jeho maximalizácie v prospech akcionára alebo vlastníka (zisk sa tak nerozdeľuje, ale socializuje sa - je použitý pre spoločný, teda ne-individuálny úžitok).

6) sociálny podnik nemusí pokryť svoje režijné náklady výhradne z vlastnej hospodárskej činnosti. Pre prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti môže využívať finančné zdroje pochádzajúce z darov, grantov, čí dotácií. Hospodárska udržateľnosť sociálneho podniku tak môže byť postavená na viaczdrojovom financovaní. Sociálny podnik teda musí dbať o svoju ekonomickú udržateľnosť, no nemusí ju dosiahnuť plne prostredníctvom účasti na trhu.

7) sociálny podnik vyzerá navonok ako každá iná firma – je tak nerozoznateľný od bežnej komerčnej firmy. Až po nahliadnutí dovnútra možno zistiť, že ide o sociálny podnik (zamestnanci, spôsob nakladania so ziskom, viaczdrojové financovanie, atď.)

8) predmet podnikania sociálnych podnikov môže byť akýkoľvek. Sociálny podnik pôsobí vo všetkých sférach hospodárstva.

1) Ne-pre-ziskovost znamená, že i keď podnik dosahuje zisk na trhu, jeho tvorba nie je jeho primárnym cieľom - tým môže byť verejná prospešnosť či vzájomná prospešnosť členov spoločenstva. Prípadný zisk sa nedistribuuje tým, ktorý kapitál vložili, ale použije sa k verejno-prospešným či vzájomne-prospešným účelom.

2) Sociálny podnik je i ten, ktorý preukazuje ekologické správanie a sleduje environmentálne ciele.

Poznámka: Autor čerpá zo spoločnej práce a poznatkov členov Národní expertní skupiny pro sociálněekonomické aktivity (NESEA).

Sdilejte: